Sacharidová superkompenzácia – áno či nie

Športovci vytrvalostných športov praktikujú postup nazývaný superkompenzácia, ktorý umožňuje zvýšenie glykogénových zásob vo svaloch pred výkonom na súťaži. S väčšou zásobou glykogénu vydržia dlhšie bežať, ísť na bicykli či plávať, než príde únava a môžu sa tak dostať za  hranice svojich výkonov na súťaži. Pokiaľ sa robí správne, môže sacharidová superkompenzácia vo vytrvalostných športoch robiť zázraky.

 

Medzi silovými športovcami so superkompenzáciou najviac experimentovali kulturisti. Ich cieľom neni zvýšenie vytrvalosti, ale budovanie svalovej hmoty. Praktizujú ju nasledovne: Sedem dní pred súťažou zo stravy úplne vylúčia sacharidy. Je to fáza vyčerpania ich zásob.

Potom pár dní pred súťažou začnú zvyšovať ich príjem. Je to fáza nasycovania sacharidmi. Fáza vyčerpania glykogénu by mala teoreticky stimulovať svaly k následne vyššej syntéze glykogénu a preto je ešte viac sacharidov prijatých tesne pred súťažou. S väčšou zásobou glykogénu by mali svaly vyzerať “plnšie”.

Ale dochádza k tomu naozaj? Výsledky jednej štúdie svedčia o tom, že nie. V odbornej literatúre je k dispozícií dostatok dôkazov, aby sme došli k záveru, že športovci silových športov nemajú z aplikovania sacharidovej superkompenzácie žiaden reálny úžitok. Strava by mala obsahovať dostatok sacharidov v priebehu dňa ale to nie je sacharidová superkompenzácia.

Nezabúdajme tiež na to, že vyčerpanie sacharidových zásob môže viesť k strate ťažko vybudovanej svalovej hmoty.

Či už sacharidovú kompenzáciu vyskušate alebo nie, necháme na Vás.