Svaly

Pohybová sústava

V ľudskom tele exitujú tri druhy svalov. Prvým druhom je priečne pruhované svalstvo (kostrové). Jeho činnosť je riadená mozgom a svaly sú ovládateľné vôľou. Spolu s kosťami a šľachami sa podieľajú na všetkých formách pohybu. Ďalším druhom je hladké svalstvo (útrobné) získalo svoj názov podľa svojho charakteristického vzhľadu pod mikroskopom. Tento druh svalstva pracuje nezávisle od našej vôle, dokonca ja keď spíme. Je to svalstvo tráviacej sústavy, močového mechúra a ciev.
Tretím druhom svalstva je svalovina srdca, tvorí väčšinu celkového objemu srdca. Priečne pruhované svaly tvoria až 25% hmotnosti človeka. Tieto svaly ovládajú rôzne časti kostry od najmenšieho svalu v uchu až po najväčší sedací sval ovládajúci bedrový kĺb. Svaly sú pripojené ku kostre šľachami. Koniec šľachy bližšie ku stredu tela sa nazýva odstup a je obyčajne kratší ako svalový úpon na druhom konci, takže stiahnutie svalu spôsobuje pohyb kĺbu. Svaly potrebujú na svoju prácu energiu.
Tú im poskytuje kyslík a glukóza (krvný cukor), ktoré sa k nim dostávajú krvou. Pri namáhavej práci potrebujú svaly viac paliva, preto aj srdce musí pracovať rýchlejšie, aby im krvou stačilo dopraviť dostatok glukózy a kyslíka.
Svaly nepracujú jednotlivo, ale po skupinách, aj pri takom miernom pohybe ako je zdvihnutie ruky, pracujú v zlomku sekundy rýchlo a presne desiatky svalov. Rôznymi časťami nášho tela pohybuje okolo 650 svalov. Mnohé svaly, napríklad dvojhlavý sval ramena (biceps) a trojhlavý sval ramena (triceps), sú umiestnené oproti sebe a pracujú vo dvojici, dvojhlavý sval sa zmrští a ohne ruku v lakti smerom k plecu. Ak chceme ruku zase vystrieť, zmrští sa trojhlavý sval.

Prierez svalom

Sval pozostáva z niekoľkých snopcov tenkých svalových vlákien. Jednotlivé vlákna sú zložené z ešte menších snopčekov. Svalové bunky obsahujú bunkovú hmotu a kontraktilné vlákenká, tie môžu meniť svoju dĺžku, vďaka čomu sa svaly zmršťujú.

Svaly a nervy

V mozgovej kôre vytvárajú nervy tzv. motorické oblasti špecializujúce sa na kontrolu pohybov. Nervy vedú z mozgovej kôry ďalej miechou, odkiaľ vystupujú už ako nervové vlákna vedúce až k jednotlivým svalom. Ak stratí nervové vlákno schopnosť viesť impulzy, potom sval stráca svoju schopnosť sťahovať a navyše začína i
ochabovať. Na povrchu jednotlivých svalových vlákien sú miesta, kam sú nervy zapojené. Pretože elektrická sila tvoriaca nervový impulz je veľmi malá a elektrické zmeny, ku ktorým dochádza vo svaloch, sú v porovnaní s nimi pomerne veľké. Musí tu existovať určitý druh zosilnenia singnálu. K prenosu kontrakčného impulzu dochádza na neuromotorickej platničke, kde sa stretáva nervové vlákno so svalovým vláknom. Elektrický impulz, ktorý putuje svalovými vláknami, nepôsobí na sval priamo, ale uvoľňuje chemický prenášač, acetyl-cholín, a ten spôsobuje kontrakciu.

scan0005